jueves, 1 de agosto de 2013

OHÓVA ÑANE RETÂGUI TEKO PORÂVE REKÁVO

OHÓVA ÑANE RETÂGUI TEKO PORÂVE REKÁVO
Ohai: David Galeano Olivera

(Ahechakuaávo ñane retâygua ohóva ambue tetâre teko porâve rekávo – Homenaje a los compatriotas que migraron a otros países buscando mejores condiciones de vida)
 
I
Heta oî ñane retâygua
Ohóva ambue tetâre
Teko poravê rekávo
Ko’ápe ndoguerekóigui
mba’apo, pirapire ha hembi’urâ.
Ha’ekuéra peteî ára iko’ê,
Jepémo py’arasýre,
Tape pyahu oiporavo
Ha upeicharupikohína ñane retâ oheja
Oho ambue tetâre
Teko porâve rekávo
Jahechápa peichahápe
Ohupyty virumi ipehênguépe ĝuarâ
Ha upéva ohupytykuévo
Ojevy haĝua ijyvýpe ha
oiko haĝua vy’apópe…
Heta oî ñane retâygua
Ohóva ambue tetâre
Teko porâve rekávo

II
Tesay ha tyre’ŷme
Tetâ ambuére ohóva
Ápe oheja ohayhuvéva
Sy, túva, joyke’y,
Tembireko, ména, ñemoñare,
Ijehóre, ápe heta opyta
Vy’a’ŷ ha techaga’úre
Ha péicha, peteîteî, oje’ói
Mombyry ñane retâgui
Oikuaaporâ’ŷre mba’épa chupe oha’ârô
Pytagua, heko ambuéva, apytépe
Oĝuahê meve ára
Ojevyjeývo ñande apytépe
ojoajujey haĝua imborayhujaramimíre.
Upe aja… Tesay ha tyre’ŷme
Tetâ ambuére ohóva
Ápe oheja ohayhuvéva

III
Ñambyasy ko’â mba’e
Ojehúva ñane retâme
Jahechávo heta ñande rapicha
Oho ambue tetâre teko porâve rekávo.
Iporâiteva’erâ oĝuahê ára pyahu
Aretéma ñaha’ârôva
Ha heseve tañanderupyty
mba’apo, viru ha teko porâve
Tekotevê’ŷre ñasê ñane retâ porâitégui
Aipo teko porâve rekávo.
Tove tuja, ĝuaiĝui, kakuaa,
Mitârusu ha mitâ
Ápe jakakuaáva, tañamba’apo ha tañanearandu
Ha tajaiko oñondivepa py’aguapy, tekojoja ha vy’ápe
Ha péicha teko joajúpe
Maymave ñamopu’â tetâ pyahu jaipotáva
Ndaha’éiva kerayvotýnte,
Upépe jaiko haĝua tesâi ha mborayhupópe,
Ñande poyvi pytâ, morotî ha hovy aho’ípe
Tupâ, Ñande Ru, pytyvôme, ku Ha’e oipotaháicha
Ha anivetéi jaha ambue tetâ rupi
Aipo teko porâve rekávo.
Ñambyasy ko’â mba’e
Ojehúva ñane retâme
 Jahechávo heta ñande rapicha
Oho ambue tetâre teko porâve rekávo.

IV
Ha!, Paraguay, che retâ
Hetaitéma rehasa asýva
Aretemímako aipotáva ko’ê pyahu ndéve ĝuarâ
Hi’âiteniko mburuvichakuéra
Upe mba’e ohechakuaami
Tekotevêha ojoaju ha
Omba’apojoa kyre’ŷ ha peteî ñe’ême
Omoañetévo jerovia
Chupekuéra ome’êva
Opaite ñane retâygua.
Tekotevêma omboyke
Japu, tovamokôi, pokarê
Kaigue, tekorei ha py’amirî
Ha hendaguépe tomombarete
Añetegua, tekokatu, tekojoja
Tory, mba’apo ha py’aguasu
Tetâ pyahu rehehápe.
Ha!, Paraguay, che retâ
Hetaitéma rehasa asýva
Aretemímako aipotáva ko’ê pyahu ndéve ĝuarâ

(Jasypakôi 2008)


ooo000ooo

Leer DIGAMOS SÍ AL VOTO DE LOS PARAGUAYOS QUE VIVEN EN EL EXTERIOR, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/digamos-si-al-voto-de-los)

VIDA, DE CHARLES CHAPLIN, GUARANÍME

VIDA...
Ohai: Charles Chaplin
TEKOVE
Ohai Guaraníme: David Galeano Olivera

Ya perdoné errores casi imperdonables,
Ahejareíma jejavy noñeñyrôiva peicha péichante,
Traté de sustituir personas insustituibles,
Añeha’âkuri amyengovia tekove imyengovia’ŷva,
Y olvidar personas inolvidables.
Añeha’âma avei ambogue tapicha ikatu’ŷva ohasa tesaráipe.
Charles Chaplin

Ya hice cosas por impulso,
Ajapóma heta mba’e aipotáguinte,
Ya me decepcioné con personas
Heta tapicháma chemoandu’avypoi
Cuando nunca pensé decepcionarme,
Jepémo araka’eve nacheandu’avypoiséikuri
Mas también decepcioné a alguien.
Avei che amoandu’avypoíkuri che rapichápe.

Ya abracé para proteger,
Añañuâma aporoñangarekosévape,
Ya me reí cuando no podía,
Apukámakuri ndaikatúi jave,
Ya hice amigos eternos,
Ajapóma angirû tapiaiterâ,
ya amé y fui amado,
Aporohayhúma ha avei oî cherayhuva,
Pero también fui rechazado,
Ha avei oî chemboykéva,
Ya fui amado y no supe amar.
Oî cherayhúva ha che ndahayhukuaaiva’ekue.

Ya grité y salté de tanta felicidad,
Asapukáima ha apopóma vy’apavêgui,
Ya viví de amor e hice juramentos eternos,
Aikojepéma mborayhúgui ha ajapojepéma ñe’ême’ê tapiaiterâ,
Pero también "rompí la cara" muchas veces!
Upéicha avei “ajerovajokáma” heta jey!

Ya lloré escuchando música y viendo fotos,
Cherasêma ahendúvo purahéi ha ahechávo ta’ângamimi,
Ya llamé sólo para escuchar una voz,
Aporohenóima ahendu haĝua ñe’ênte jepe,
Ya me enamoré por una sonrisa,
Cheakâtavyetéma peteî pukavýre,
Ya pensé que iba a morir de tanta nostalgia y...
Aimo’âma amanotaha techaga’úgui ha...
...tuve miedo de perder a alguien especial
akyhyjéma sapy’arei cherejárô tekove ahecharamovéva
(y terminé perdiéndolo).
(ha amo ipahápe apytákuri hese’ŷ).

¡Pero sobreviví!
¡Jepémo upéicha, aikove!

¡Y todavía vivo!
¡Ha aikove gueterei!

No paso por la vida...
Ndahasáinte ko’árupi...
Y vos tampoco deberías pasar...
Ha nde ani rehasánte avei

¡Viví!
¡Eiko!

Bueno es ir a la lucha con determinación,
Iporâniko jahárô ñorairôháme py’aguasúre,
Abrazar la vida y vivir con pasión,
Ñañañuâva’erâ tekove ha jaikova’erâ py’ara’âpópe,
Perder con clase y vencer con osadía,
Ja’akuaava’erâ ha ñanetenondeva’erâ tî’atâme,
Porque el mundo pertenece a quien se atreve.
Ko yvóra ha’égui umi ipy’aguasúva mba’énte.

Y...
Ha

La vida es mucho... ¡no es insignificante!
Tekove niko tuicha… ¡ndahekochu’íri!

ooo000ooo

Leer CHARLES CHAPLIN, WIKIPEDIA GUARANI, en (https://gn.wikipedia.org/wiki/Charlie_Chaplin)

Ver VIDA, DE CHARLES CHAPLIN, en (http://www.youtube.com/watch?v=vpjzVpzTiO4)



HOMENAJE A LOS PADRES, DE TERESA DE CALCUTA, GUARANÍME

HOMENAJE A LOS PADRES
Ohai: Teresa De Calcuta
JEHECHAKUAA TUVAKUÉRAPE
Ohai Guaraníme: David Galeano Olivera

Enseñarás a volar,
Ehechaukáta mba’éichapa oveveva’erâ
Pero no volarán tu vuelo.
Jepémo ndovevemo’âi ndéicha.

Enseñarás a soñar,
Ehechaukáta mba’éichapa ikerayvotyva’erâ
Pero no soñarán tu sueño.
Jepémo ndaikerayvotymo’âi ndéicha.

Enseñarás a vivir,
Ehechaukáta mba’éichapa oikova’erâ
Pero no vivirán tu vida.
Jepémo ndoikomo’âi ndéicha.
Teresa de Calcuta

Sin embargo…
Upéicharô jepe…

En cada vuelo,
Ñavô vevépe,
En cada vida,
Ñavô tekovépe,
En cada sueño,
Ñavô kerayvotýpe,

Perdurará siempre la huella
Tapiaite ojehechakuaáta nde pypore
Del camino enseñado.
Tape oiporavova’ekuépe.

ooo000ooo

Leer TERESA DE CALCUTA, GUARANI ÑE’ÊME, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/teresa-de-calcuta-guarani)

EL ATENEO EN EL INFORME DE GESTIÓN DE LA ANEAES

REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

EL ATENEO EN EL INFORME DE GESTIÓN DE LA ANEAES

El jueves 18 de julio de 2013, a las 10 horas, la AGENCIA NACIONAL DE EVALUACIÓN Y ACREDITACIÓN DE LA EDUCACIÓN SUPERIOR – ANEAES (http://www.aneaes.gov.py/aneaes/) brindó su INFORME DE GESTIÓN 2013. La ceremonia tuvo lugar en el Hotel Excelsior y fue encabezada por el MSC. RAÚL AGUILERA MÉNDEZ, Presidente de la ANEAES y por los miembros del Consejo Directivo de la misma; contando con la participación de las universidades (http://www.aneaes.gov.py/aneaes/nomina_universidades.html) e institutos superiores (http://www.aneaes.gov.py/aneaes/nomina_institutos.html) del país.

                Ko aty guasúpe Mbo’ehára Raúl Aguilera Méndez ha iñirûnguéra omombe’úkuri mba’e mba’épa ojapo hikuái, máva mávapa omba’apo ANEAES-pe, mboy pirapirépa ojepuru ha mba’épepa. Ijatyva’ekue ohechakuaa ko tembiapo ha upekuévo omoĝuahêkuri avei hikuái hembijerure ikatuhaĝuáicha mbo’ehaovusukuéra omba’apoporâve ha upeichahápe ohekombo’eporâve avei ñane retâyguápe. ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê avei jehechakuaa ANEAES motenondeharakuérape oñeha’âre ko’ê ko’êre omboguataporâve umi hembiapo.

                De este INFORME DE GESTIÓN también participaron los pasados presidentes de la ANEAES, entre ellos, la Prof.Dra. Carmen Quintana de Horak, la Prof.Dra. Ana Campuzano de Rolón y el Prof.Ing.Civ. Héctor Rojas. Todos los asistentes coincidieron en la necesidad de contar con más recursos para que la ANEAES pueda cumplir sus funciones de la mejor manera en beneficio de una educación superior de calidad.
Mb Raúl Aguilera Méndez oñe'ê jave
David Galeano Olivera, Margarita Miró, Sandra Ruffinelli ha Gregorio Colmán
Prof.Dra. Carmen Quintana de Horak ha David Galeano Olivera

                ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore aguyje Mb. Raúl Aguilera Méndez-pe ore pepirû roime haĝua ko aty guasúpe.

           Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára

LOS ÚLTIMOS DESEOS DE ALEJANDRO MAGNO, GUARANÍME

LOS ÚLTIMOS DESEOS DE ALEJANDRO MAGNO
ALEJANDRO TUVICHA REMBIJERURE PAHA
Ohai Guaraníme: David Galeano Olivera

Encontrándose al borde de la muerte, Alejandro convocó a sus generales y les comunicó sus tres últimos deseos. Omanombotaitévo, Alejandro ohenoiuka umi mburuvichapavême ha ombohasa chupekuéra 3 hembijerure paha.

1.- Que su ataúd fuese llevado en hombros por los médicos más talentosos. Hetekueryru togueraha hikuái ijati’y ári pohânoharakuéra iñaranduvéva.

2.- Que los tesoros que había conquistado (plata, oro, piedras preciosas), fueran esparcidos por el camino hasta su tumba. Mba’eta ombyatyva’ekue ñorairôha rupi (kuarepotî, itaju ha itaporâita), toñemyasâi tyvyty rape pukukue.

3.- Que sus manos quedaran balanceándose en el aire, fuera del ataúd, y a la vista de todos. Mokôive ipo tosâingo ha toñemyatymói ohóvo, okápe, maymáva resa renondépe.

Uno de sus generales, asombrado por tan insólitos deseos, le preguntó a Alejandro cuales eran sus razones. Peteî mburuvichapavê, ijurujáiva opytávo ohendúvo umi tembipota, oporandu Alejandro-pe mba’ére ojerure umi mba’e.

Alejandro le explicó. Alejandro ombohovái chupe.

1.- Quiero que los más eminentes médicos carguen mi ataúd para asi mostrar que ellos no tienen, ante la muerte, el poder de curar. Aipota umi pohânohára ikatupyryvéva ohupi che retekueryru ikatuhaĝuáicha opavave ohechakuaa ha’ekuéra ndaikatuiha ojapo mba’eve mano renondépe.

2.- Quiero que el suelo sea cubierto con mis tesoros para que todos puedan ver que los bienes materiales aquí conquistados, aquí permanecen. Aipota che mba’eta oñemyasâi tape ári ikatuhaĝuáicha maymáva ohechakuaa mba’eta ñambyatýva yvy ape ári ápe jeýnte opytaha.

3.- Quiero que mis manos se balanceen al viento, para que las personas puedan ver que vinimos con las manos vacías y con las manos vacías partimos. Aipota mokôive che po osâingo ha oñemyatymói ohóvo che rapichakuéra oikuaa haĝua jajuha po nandíre ko yvy ape ári ha po nandi rehe jey jahaha ko’águi.

ooo000ooo

Alejandro III Macedonia-ygua, ojekuaavéva Alejandro Magno ramo, heñoiva’ekue ary 356-pe Hesukirito mboyve ha omanókuri Babilonia-pe ary 323-pe Hesukirito mboyve. Iñorairôharakuéra ndive oipyso hetâ mombyryeterei, Europa, Africa ha Asia peve. Emoñe’êve hesegua ko’ápe (https://es.wikipedia.org/wiki/Alejandro_Magno) ha avei ehechakuaa hembiasakue ko’ápe (http://www.youtube.com/watch?v=bW7S2_pjlgQ)

SUSY DELGADO PRESENTÓ SU ANTOLOGÍA POÉTICA "AMANDAYVI"

REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

SUSY DELGADO PRESENTÓ SU ANTOLOGÍA POÉTICA “AMANDAYVI”

El viernes 12 de julio de 2013, desde las 19 horas, la escritora SUSY DELGADO (http://arandura.pyglobal.com/ficha_autor.php?id=51) realizó la PRESENTACIÓN DE SU ANTOLOGÍA POÉTICA “AMANDAYVI”, en la Casa del Bicentenario del Arte y la Literatura Augusto Roa Bastos (México 343 entre 25 de Mayo y Mariscal Estigarribia - Asunción). La obra, que fue publicada por Arandurâ Editorial, fue presentada por el escritor JAVIER VIVEROS.

Susy Delgado niko ohai Guarani ha castellano-pe. Péina ko amandayvípe ombyaty umi hembiapokue ary 1986 guive 2012 peve. Heta hendápema ojehechaukuaa ha oñemomba’eguasu Susy Delgado rembiapokue ha heta jopóima avei ohupyty ñane retâme ha ambue tetâ rupi. Ndahi’aréi peve oîkuri Dirección de Promoción de Lenguas SNC-pe oisâmbyhyhaguépe heta tembiapo porâ ñane retâ ñe’ênguéra mombaretevévo.
Cayetano Quattocchi, Susy Delgado y Javier Viveros

                Ko’ápe ikatu jahecha ha ñahendu upe aty reheguare:
         1.- Susy Delgado se refiere a su obra Amandayvi (http://www.youtube.com/watch?v=laRtlcYNDP4&feature=youtu.be)
  2.- Susy Delgado y su poesía Algún extraviado temblor (http://www.youtube.com/watch?v=xdq-Hjw7ZjI&feature=youtu.be)
   3.- Susy Delgado y su poesía Tataypýpe (http://www.youtube.com/watch?v=L1H1Wl3FQS4&feature=youtu.be)

Esta ANTOLOGÍA POÉTICA “AMANDAYVI”, Castellano-Guarani integra las siguientes obras de Susy Delgado: “Algún extraviado temblor” (1986), “Tesarái mboyve - Antes del olvido” (1987), “El patio de los duendes” (1991), “Tataypýpe - Junto al fuego” (1992), “Sobre el beso del viento” (1996), “La rebelión de papel” (1998), “Ayvu membyre - Hijo de aquel verbo” (1999), “Las últimas hogueras” (2003), “Ñe’ê jovái - Palabra en dúo” (2005)”, Jevy ko’ê - Día del regreso” (2007), “Tyre’ŷ rape - Camino del huérfano” (2008) y “Ogue jave takuapu - Cuando se apaga el takua” (2010).

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore vy’apavê ha ore jehechakuaa SUSY DELGADO-pe onohêre ára resáre ko aranduka porâite hérava AMANDAYVI.

           Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára

ooo000ooo

Leer sobre la PRESENTACIÓN DE AMANDAYVI – ABC COLOR, en (http://www.abc.com.py/edicion-impresa/artes-espectaculos/presentan-...)

Leer sobre la PRESENTACIÓN DE AMANDAYVI – E’A, en (http://ea.com.py/susy-delgado-presentara-su-antologia-amandayvi/)

Leer sobre la PRESENTACIÓN DE AMANDAYVI – PARAGUAY NOTICIAS, en (http://paraguaynoticias.info/susy-delgado-presentara-su-antologia-a...)

Escuchar a SUSY DELGADO EN RADIO ÑANDUTI, en (http://www.nanduti.com.py/v1/include-audio.php?audios_id=109230)

ooo000ooo

Leer SUSY DELGADO OFRECIÓ CHARLA-RECITAL, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/susy-delgado-ofreci-la-...)